Ako správne hnojiť a starať sa o rastliny v semi-hydroponii?

Pestovanie rastlín v semi-hydroponii má množstvo výhod – stabilnú vlhkosť, zdravší koreňový systém aj menej časté zalievanie. Aby však rastliny prospievali, nestačí im iba voda. Potrebujú aj živiny a občasné preplachovanie substrátu.

Prečo samotná voda nestačí?

V semi-hydroponickom systéme sú korene rastlín v substráte, ktorý sám o sebe neobsahuje žiadne živiny. Všetko potrebné preto musíte dodať hnojivom pridaným do vody. Bez živín rastliny postupne hladujú, spomalí sa ich rast a blednú im listy.

Aké hnojivo použiť?

Pre semi-hydroponiu sa najlepšie hodia hnojivá určené priamo pre hydroponiu – napríklad HESI Hydro Growth.
Dávkovanie je jednoduché: približne 2–5 ml hnojiva na 1 liter vody.

💡 Tip: Vždy používajte odstátú alebo filtrovanú vodu. Čerstvá voda z kohútika môže obsahovať chlór a niekedy aj príliš veľa vápnika a horčíka, čo môže negatívne ovplyvniť rast rastlín.

Miešanie živného roztoku

  1. Pripravte si odstátú alebo filtrovanú vodu.
  2. Odmerajte odporúčané množstvo hnojiva (u Hydro Growth je to 2 ml/l).
  3. Dobre premiešajte.
  4. Naplňte roztokom zásobník alebo nádobu so substrátom.

Hnojivo pridávajte pri každom doplnení vody – nikdy nedolievajte len čistú vodu bez živín, pokiaľ práve nepreplachujete substrát. Rastliny v semi-hydroponii čerpajú všetky potrebné živiny iba z roztoku, pretože samotný substrát neobsahuje žiadne živiny. Ak by ste opakovane dolievali len čistú vodu, rastlina by postupne trpela a spomalil by sa jej rast.

Sledovanie pH a EC – je to potrebné?

Ak s pestovaním v semi-hydroponii začínate, meranie pH ani EC nie je nevyhnutné. Stačí sa držať odporúčaného dávkovania a nepřeháňať to s množstvom hnojiva.

Pokročilejší pestovatelia, ktorí chcú mať ešte lepšiu kontrolu nad rastom rastlín, môžu sledovať:

  • pH – ukazuje, ako je roztok kyslý alebo zásaditý (ideálne rozmedzie pre väčšinu izbových rastlín je 5,8 – 6,2). Správne pH zabezpečuje optimálne vstrebávanie živín.
  • EC (elektrická vodivosť) – ukazuje koncentráciu rozpuštěných solí (živín) v roztoku. Hodnota do 1,2 mS/cm znamená optimálne množstvo živín pre rastliny.

Ako meranie pH a EC vykonávať a ako upravovať tieto hodnoty si vysvetlíme v ďalšom špeciálnom článku.

Ako často rastliny preplachovať?

Aj keď rastlina v semi-hydroponii nerastie v klasickej pôde, časom sa v substráte hromadia zvyšky hnojív – tzv. soli. Tie môžu koreňom škodiť, pretože:

  • zvyšujú osmotický tlak okolo koreňov, čo sťažuje príjem vody,
  • môžu obmedziť prístup vzduchu ku koreňom, čo nie je ideálne pre ich zdravie,
  • prispievajú k nerovnováhe živín, čo môže ovplyvniť celkovú kondíciu rastliny.

Preto je vhodné približne raz za mesiac substrát dôkladne prepláchnuť:

  • Vylejte starý roztok zo zásobníka.
  • Pod tečúcou vodou niekoľkokrát dôkladne prepláchnite substrát čistou vodou.
  • Následne pripravte nový živný roztok.

Zhrnutie

V semi-hydroponii je nevyhnutné pridávať hnojivo – samotná voda nestačí. Používajte hnojivá určené pre hydroponiu, napríklad HESI Hydro Growth. Ak začínate, môžete sa riadiť odporúčaným dávkovaním, pokročilejší pestovatelia môžu sledovať pH a EC. Približne raz za mesiac nezabudnite substrát prepláchnuť čistou vodou, aby ste vyplavili soli.

Myslíte si, že by tento článok zaujímal vašich známych?
Zdieľajte ho:
Facebook
WhatsApp
Email
Pinterest
Tisknout

Chcete sa dozvedieť viac?
Pozrite si ďalšie články

O rastlinách

Čo je fenestrácia? A na čo slúži rastlinám?

Fenestrácia je fascinujúci jav, ktorý robí niektoré rastliny jedinečnými a nesmierne atraktívnymi. Tento termín sa vzťahuje na prirodzený proces, keď sa na listoch rastlín tvoria otvory, škáry alebo „okienka“. Fenestrácia je bežná u niektorých druhov rastlín, ako sú monstera, filodendron alebo adansonii. Ale čo presne tento jav znamená a prečo

Prečítajte si článok
Problémy s rastlinami

Chvostoskoky: Pomocníci alebo škodcovia u izbových rastlín?

Chvostoskoky (Collembola) sú drobné článkonožce, ktoré sa často vyskytujú v substráte izbových rastlín. Pre niekoho môžu byť zaujímavými obyvateľmi kvetináča, pre iných skôr neželanými hosťami. Poďme si o nich povedať viac – odkiaľ pochádza ich meno, ako regulovať ich populáciu a ako sa ich definitívne zbaviť. Odkiaľ pochádza názov „chvostoskoky“?

Prečítajte si článok

Máte nejaké otázky k článku?
Spýtajte sa nás, radi vám pomôžeme.

Pridaj komentár