Dni sa skracujú a mnohí pestovatelia sa začínajú pýtať:
„Koľko wattov by malo mať svetlo? Koľko lúmenov? A musí byť fialové?“
Práve preto sme pre vás pripravili prehľadný článok o tom, ako funguje svetlo pri rastlinách, prečo je také dôležité a ako vybrať to správne pestovateľské svetlo.
Bez svetla neprebieha fotosyntéza – proces, ktorý je pre rastliny doslova životne dôležitý. Vďaka fotosyntéze rastlina premieňa svetelnú energiu zo slnka na chemickú energiu, ktorú potom využíva pre svoj rast, obnovu aj dýchanie.
V listových bunkách, konkrétne v chloroplastoch, dochádza k chemickej reakcii medzi svetlom, vodou a oxidom uhličitým.
Výsledkom je glukóza (cukor) – potrava, ktorú si rastlina vyrába sama.
Vedľajším produktom je kyslík, ktorý rastlina uvoľňuje do okolia.
Cukry slúžia ako palivo pre rast nových listov, kvetov aj koreňov, ale tiež pre tzv. bunkové dýchanie – teda pre všetky základné životné funkcie rastliny.
Ak však rastlina nemá dostatok svetla, a teda ani cukrov, nastáva energetický deficit. Začne „žiť z rezerv“ – rozkladá škrob a zásobné látky uložené v starších listoch, hľuzách a koreňoch.
Tento proces je dočasný, podobne ako keď ľudské telo spaľuje tuky počas hladovania.
Výsledok?
👉 Staršie listy žltnú a odumierajú, pretože energia sa presúva do mladších častí rastliny.
Bez dostatku svetla – rovnako ako bez vody – fotosyntéza jednoducho neprebieha.
Preto rastliny v tieni alebo v zime často chradnú a strácajú vitalitu.
V týchto situáciách im pomáhajú pestovateľské svetlá, ktoré napodobňujú prirodzené slnečné žiarenie a umožňujú fotosyntézu aj v interiéri.
Na trhu dnes existuje mnoho druhov osvetlenia, ale nie všetky sú vhodné pre rastliny. Každý typ má iné vlastnosti – líši sa v spotrebe energie, tepelnej produkcii aj v tom, aké svetelné spektrum poskytuje.
Pozrime sa na tri najčastejšie možnosti:
Moderné a najefektívnejšie riešenie.
Majú nízku spotrebu energie, takmer nevytvárajú teplo a umožňujú vám vybrať presné svetelné spektrum, ktoré rastliny potrebujú.
Odporúčame zvoliť Full Spectrum LED – biele svetlo obsahujúce červené a modré zložky, ktoré rastliny najlepšie využívajú na fotosyntézu.
Navyše už neplatí, že musia svietiť fialovo – moderné LED panely vyžarujú príjemné biele svetlo, ktoré vyzerá prirodzene aj v interiéri.
V minulosti veľmi populárne, dnes cenovo dostupnejšia alternatíva pre menšie vitríny alebo pestovateľské skrine.
Ich účinnosť je však nižšia ako u LED a majú aj kratšiu životnosť.
Používajú sa hlavne vo veľkých pestovateľských miestnostiach.
Majú vysoký svetelný výkon, ale tiež vyžarujú veľa tepla, takže nie sú veľmi vhodné pre byty.
Pri výbere rastového osvetlenia sa pravdepodobne stretnete s hodnotami ako lumeny alebo luxy.
Tieto hodnoty však merajú svetlo z pohľadu ľudského oka, teda ako jasné ho vnímame my, nie rastliny.
Rastliny nezaujíma, ako svetlo vyzerá, ale koľko energie z neho môžu využiť na fotosyntézu.
Preto sú pre pestovanie dôležité dve ďalšie premenné: PPFD a DLI.
PPFD (Photosynthetic Photon Flux Density) udáva, koľko fotónov využiteľných pre fotosyntézu dopadá na 1 m² listov za 1 sekundu.
Jednotkou je µmol/m²/s.
Jednoducho povedané:
👉 čím vyššie PPFD, tým viac „svetlenej energie“ rastlina dostáva.
| Typ rastliny | Odporúčaný PPFD (µmol/m²/s) | Poznámka |
| Nenáročné (Zamioculcas, Sansevieria) | 50–150 | Zniesú tieň, svetlo potrebujú skôr pre udržanie zdravého vzhľadu ako rast. |
| Stredne náročné (Monstera, Philodendron, Calathea) | 150–300 | Ideálne rozptýlené svetlo alebo doplnkové LED osvetlenie. |
| Náročné tropické druhy (Anthurium, Alocasia, Hoya) | 300–600 | Potrebujú vyššiu intenzitu svetla. |
| Sukulenty, kaktusy, bylinky | 400–800 | Milujú priame svetlo; vyššie PPFD podporuje kompaktný rast. |
💡 Pre bežné izbové rastliny je postačujúce osvetlenie s výkonom približne 150–300 µmol/m²/s, umiestnené približne 20–30 cm nad listami. To platí predovšetkým pre bežné LED panely alebo LED pásiky s nízkym až stredným výkonom. Ak používate výkonnejšie svetlá (napr. LED panely s výkonom 40 W a viac alebo výkonné rastové svetlá), odporúča sa umiestniť ich ďalej od rastlín – zvyčajne 30–40 cm – aby sa zabránilo spáleniu listov alebo prehriatiu rastlín.
Príznaky nadmerného osvetlenia zahŕňajú: blednutie listov alebo spálené končeky, zvlnenie alebo tmavohnedé sfarbenie a stres rastliny, pri ktorom listy visia alebo sa deformujú. Preto je dôležité rastliny pravidelne kontrolovať – ak si všimnete tieto príznaky, znamená to, že intenzita svetla je príliš vysoká a odporúča sa presunúť svetlo ďalej od rastlín, znížiť výkon alebo skrátiť dobu osvetlenia.
Druhou premennou je DLI (Daily Light Integral) – denná dávka svetla, ktorú rastlina dostane za 24 hodín.
Vyjadruje sa v jednotkách mol/m²/deň.
Rozdiel medzi PPFD a DLI je podobný ako rozdiel medzi rýchlosťou a vzdialenosťou:
| Typ rastliny | Odporúčaný DLI (mol/m²/deň) |
| Nenáročné (ZZ, Sansevieria) | 4–6 |
| Stredná náročnosť (Monstera, Philodendron) | 8–12 |
| Tropické druhy (Anthurium, Alocasia, Hoya) | 12–20 |
| Sukulenty, bylinky | 20+ |
Pokiaľ svetlo poskytuje 200 µmol/m²/s a svieti 12 hodín denne, zodpovedá to zhruba 8,6 mol/m²/deň – ideálna hodnota pre väčšinu izbových rastlín.
Väčšina izbových rastlín potrebuje 12–14 hodín svetla denne.
V zime im poskytnite dlhšiu expozíciu svetlu, aby ste kompenzovali kratšie denné hodiny.
Použite časovač na automatické zapínanie a vypínanie svetla – tým poskytnete svojim rastlinám stabilný svetelný rytmus, podobný prirodzenému cyklu dňa a noci.
✅ Bez svetla nemôže prebiehať fotosyntéza a bez fotosyntézy nemajú rastliny energiu.
✅ Sledujte PPFD (intenzitu svetla) a DLI (denný svetelný integrál) – pre rastliny sú dôležitejšie ako lúmeny.
✅ Ideálny režim: 12–14 hodín denne, PPFD okolo 150–300 µmol/m²/s.
✅ LED svietidlá s plným spektrom sú najlepšou voľbou – sú ekonomické, efektívne a prirodzené.
Svetlo je zdrojom života pre rastliny.
Bez neho nerastú, neregenerujú sa a nemajú silu brániť sa stresu.
Investícia do kvalitného osvetlenia sa oplatí v podobe zdravých, silných a vitálnych rastlín po celý rok.
V našich pestovateľských boxoch používame tieto svietidlá: LED svietidlá na rast rastlín – majú optimálnu veľkosť pre box a našu vitrínu IKEA. A čo je najdôležitejšie, poskytujú dostatočný výkon aj ako samostatný zdroj svetla v pestovateľskom boxe.
Chcete sa dozvedieť viac?
Pozrite si ďalšie články
Chvostoskoky (Collembola) sú drobné článkonožce, ktoré sa často vyskytujú v substráte izbových rastlín. Pre niekoho môžu byť zaujímavými obyvateľmi kvetináča, pre iných skôr neželanými hosťami. Poďme si o nich povedať viac – odkiaľ pochádza ich meno, ako regulovať ich populáciu a ako sa ich definitívne zbaviť. Odkiaľ pochádza názov „chvostoskoky“?
Fenestrácia je fascinujúci jav, ktorý robí niektoré rastliny jedinečnými a nesmierne atraktívnymi. Tento termín sa vzťahuje na prirodzený proces, keď sa na listoch rastlín tvoria otvory, škáry alebo „okienka“. Fenestrácia je bežná u niektorých druhov rastlín, ako sú monstera, filodendron alebo adansonii. Ale čo presne tento jav znamená a prečo
Máte nejaké otázky k článku?
Spýtajte sa nás, radi vám pomôžeme.
