Epipremnum a Scindapsus patria medzi najobľúbenejšie izbové rastliny vôbec. Sú nenáročné, rýchlo rastú, ľahko sa množia a existujú v obrovskom množstve druhov a kultivarov. Práve preto sa často zamieňajú – niekedy sú dokonca predávané pod rovnakými alebo nesprávnymi názvami.
Oba rody pochádzajú z tropických oblastí juhovýchodnej Ázie, Indonézie, Papuy-Novej Guiney a okolitých ostrovov, kde rastú ako popínavé liany v dažďových pralesoch. V prírode nefungujú ako kry vyrastajúce zo zeme, ale využívajú okolité stromy a skaly, po ktorých sa šplhajú pomocou vzdušných koreňov.
Rod Epipremnum opísal v 19. storočí rakúsky botanik Heinrich Wilhelm Schott, špecialista na rastliny z čeľade áronovité (Araceae). V čase, keď boli tieto rastliny opisované, však neboli známe všetky ich vývojové fázy – najmä dospelé kvitnúce formy, ktoré sa v prírode objavujú len veľmi zriedkavo.
Práve to viedlo k dlhodobému chybnému botanickému zaraďovaniu. Najznámejší druh, dnes označovaný ako Epipremnum aureum, bol pôvodne opísaný ako Pothos aureus a neskôr bol dokonca zaradený do rodu Scindapsus. Až detailné štúdium dospelých rastlín a ich kvetov potvrdilo, že patrí do samostatného rodu Epipremnum. Rod Scindapsus bol síce opísaný samostatne, no pre veľmi podobný vzhľad listov bol s epipremnom dlhý čas zamieňaný – nielen medzi pestovateľmi, ale aj v odbornej literatúre.
Tieto historické nepresnosti sa premietli aj do bežných názvov, v ktorých dodnes panuje zmätok. Rastlinám sa často hovorí potos, pothos, šplhavnice, diablov brečtan alebo aj divoký Honza. Označenie potos sa historicky vžilo pre epipremnum – skutočný rod Pothos síce existuje, ale v domácnostiach sa takmer nepestuje.
Slovenský názov šplhavnice potom neoznačuje konkrétny botanický rod, ale spôsob rastu. Epipremnum aj scindapsus sú popínavé liany, ktoré sa v prírode šplhajú po stromoch pomocou vzdušných koreňov, a práve odtiaľ toto pomenovanie pochádza.
Oba rody patria do čeľade áronovité (Araceae) a v interiéri sa správajú veľmi podobne:
Na prvý pohľad môžu pôsobiť veľmi podobne, no pri bližšom pohľade sú rozdiely zreteľné.
Epipremnum ponúka neuveriteľné množstvo foriem, farieb aj veľkostí listov. Typické sú preň hladké, lesklé až mierne kožovité listy a veľmi rýchly rast. Pri dobrých podmienkach dokáže v krátkom čase vytvoriť dlhé výhony aj výrazne väčšie listy.
Obľúbené druhy a kultivary:
Pri panašovaných kultivaroch platí, že čím viac svetla majú, tým výraznejšia je kresba listov. Pri nedostatku svetla majú tendenciu zelenať.
Scindapsus spoznáte podľa pevnejších, hrubších listov, ktoré majú často striebornú alebo sivú kresbu. Povrch listov býva matný až zamatový, čo rastline dodáva veľmi elegantný vzhľad. Rastie zvyčajne pomalšie než epipremnum, no pôsobí kompaktnejšie a dekoratívnejšie.
Najznámejšie druhy:
Scindapsus má rád stabilnejšie podmienky a zvyčajne ocení vyššiu vzdušnú vlhkosť.
Sú ideálne aj pre pestovateľov, ktorí občas zabudnú zalievať. Navyše sa ľahko množia, odpúšťajú pestovateľské chyby a veľmi rýchlo vyzerajú dobre.
Chcete sa dozvedieť viac?
Pozrite si ďalšie články
Jaro je kľúčovým obdobím pre obnovu rastu izbových aj záhradných rastlín. Po zime, keď rastliny často trpia nedostatkom svetla a spomaleným metabolizmom, je dôležité podporiť ich vitalitu správnym hnojením a použitím biostimulantov. Tieto látky pomáhajú rastlinám lepšie prijímať živiny, posilňujú ich odolnosť voči stresovým faktorom a podporujú zdravý rast. 1.
Nedávno som v našej skupine o izbových rastlinách na Facebooku zazrel komentár: „Ako to robíte, že máte také veľké listy? Mne stále rastú len malé.“ Komentár sa týkal rastliny Monstera Dubia, ktorá začína s malými lístkami, no ak má dostatok sily, začne tvoriť krásne veľké listy, dokonca aj s fenestráciou.
Máte nejaké otázky k článku?
Spýtajte sa nás, radi vám pomôžeme.
